O nás

Filozofia

s jedlom Vám odovzdávam kus seba, naplno si to uvedomujem a veľmi sa z toho teším…

- Peter Lenárt, majiteľ a Chefkoch

O Sypanci

Prispôsobili sme sa regiónu a  snažíme sa potešiť našich stálych zákazníkov, ale aj získať nových. Náš tím sa jedlom a servisom na rôznych oslavách stava “javiskom” na ktorom sa “inscenuje” zážitok a čoraz častejšie je do neho priamo zapojený aj hosť.

Čo je teda ten Sypanec?

Sypanec je slovo z východného Slovenska. Zvykli ho mávať starý ľudia a bolo v ňom stále veľa všelijakých dobrôt. Niektoré babky nosily kľúče od Sypanca zavesené pod sukňou. Sypanec bol vždy po obvode podmurovaný kamenným múrom tak, aby pod ním bola aspoň polmetrová vzduchová medzera. V múre bol na každej strane jeden otvor, takže pod sypancom vždy cirkuloval vzduch. Tým bolo zabezpečené, že v sypanci nikdy nebolo vlhko. Ináč, toto miesto vždy obľubovali sliepky, ktoré sa v tom suchom prachu pod sypancom rady kúpavali.

sypanec-vzhlad male

Podlaha sypanca, aj povala, bola z hrubých dosák, ktoré boli do seba zapustené tak , aby cez ne neprepadlo ani zrnko obilia. Boli vlastne robené ako palubovka. Sypanec mal veľmi maličké alebo žiadne okienka, len na povale boli malé vetracie otvory, ktorými dnu cirkuloval vzduch. Celá konštrukcia sypanca bola z vonkajšej strany vymastená hrubou vrstvou hliny, ktorá slúžila nie len ako impregnačná ochrana dreva, ale hlavne ako protipožiarna ochrana. Na takúto stavbu sa ešte prirobila samostatná strešná konštrukcia. V minulosti boli strechy slamené neskôr slamu nahradila škridla alebo eternit. Vysoká sedlová strecha chránila celý sypanec pred slnkom a dažďom a v prípade požiaru sa dala ľahko strhnúť tak , aby sypanec ostal nepoškodený. Do sypanca viedli široké masívne dubové dvere s obrovským zámkom.

Okrem obilia a múky boli v sypanci uskladnené aj iné potraviny. Vrecká vysušenej fazule, vedro plné maku, na povalke sypanca boli uložené sušené slivky a hrušky, celá kopa sušeného lipového kvetu na čaj, sušené hríby. Ale najviac to voňalo dole a hlavne po zabíjačke. Hrady sypanca boli ovešané údenými bokmi slaninky, údenými šunkami a vencami klobások. Sypanec bol ideálny na uskladnenie údenín, ktoré v ňom takto voľne vydržali niekoľko týždňov bez toho, aby stratili na chuti a kvalite. Aj čerstvé mäso sa uskladňovalo, nasolené sa zaváralo  do sklenených pohárov.

V správnom sypanci nesmeli chýbať aj police plné kompótov, slivkového a černicového lekváru, kvasených uhoriek a veľké sklá vajec naložených vo vápne. V horúcich letných dňoch sa v sypanci vo vysokých hlinených krčahoch, uskladňovalo aj neskutočne chutné a husté kyslé mlieko a v porcelánových miskách prekrytých igelitom a čistou utierkou domáce maslo a tvaroh. Dobrý gazda, a to môj dedo veru bol, mal aj demižónik vlastnoručne napálenej slivovice, zahrabaný hlboko v priehradke so zrnom. To bolo tajomstvo

Okrem chladničkovej úlohy mal sypanec aj funkciu príručného skladu na náradie a šatstvo, ktoré sa už nenosilo. Na šatstvo slúžila druhá truhlica , so zásuvkami. Tá truhlica bola už na prvý pohľad odlišná od tej múčnej, bola pestro vymaľovaná a šuflíky mali krásne, mosadzné rúčky. Tá truhlica nás ako chalanov veľmi nezaujímala, veď v nej boli len handry, čo sa ale nedá povedať o náradí. Na hradách boli zavesené ručné vŕtačky a malé pílky, podkovy na kone, v debničkách s rúčkami boli poukladané rôzne pilníky, kladivká, hoblíky, klince rôznych tvarov a veľkostí, šidlá, nožnice, zakrivené aj rovné nože, kusy kože, nite a drôty, proste všetko, čo gazda potreboval. No , čo vám poviem, pre chlapcov z mesta bol taký obyčajný dedinský sypanec hotový raj a nekonečný zdroj objavov.

A určite sa aj v dnešnej dobe ešte nájdu sypance, v ktorých to už síce nevonia obilím a údeninami, ale v ktorých sa stále dá objaviť kus nedávnej histórie.

A tím Sypanca, sa tiež pre Vás snaží mať nejaké dobrôtky, ako sa to o Sypanci dakedy hovorilo, dobru pizzu ktorá už nieje tradičná, ale obľúbená  a spokojných návštevníkov z rodinných osláv a party.

P1170629